Nováky, Handlová, Prievidza: na Hornej Nitre každý deň 3 350 ľudí ťaží hnedé uhlie. Je to smutný unikát: v 21. storočí sa lignit - nekvalitné hnedé uhlie - takto neťaží nikde inde v Európe, pretože je to extrémne nákladné. Také drahé uhlie by za normálnych okolností nebol nikto ochotný kupovať. A tak, aby 3 350 baníkov neprišlo o prácu, štát ťažbu hnedého uhlia dotuje sumou okolo 100 miliónov eur ročne. Na prvý pohľad by to mohlo byť v poriadku: veď jednou z úloh štátu je pomáhať tým, ktorých živobytie je vážne ohrozené.
Počet obyvateľov v regióne: 184 000 ľudí
Menej ako 2 % z celkového počtu obyvateľov
Baník mesačne vykope v priemere 43 ton hnedého uhlia. To naložia do vagónov a pošlú do elektrárne v Novákoch, ktorá je povinná ho odkúpiť. Cena uhlia je však privysoká, a tak elektráreň produkuje stratu: štát ju dorovnáva dotáciou okolo 100 miliónov eur ročne. Mesačná podpora na jedného baníka je teda približne 2 400 eur. Lenže za svoju prácu baník dostane len 940 eur v hrubom - a na ruku dokonca iba 720 eur. Dohromady teda bane na výplaty baníkom dajú okolo 50 miliónov eur. Kam sa podeje zvyšných 50 miliónov? Nevedno. Štát sa tvári, že pomáha baníkom, no tí dostávajú len časť z celkového balíka peňazí. A keď sa pozrieme ešte bližšie, ukáže sa, že štát vlastne baníkom a celej spoločnosti skôr škodí než pomáha.
Hnedé uhlie bolo kedysi pre Slovensko dôležité ako zdroj paliva pre tepelné elektrárne. Bolo to v časoch, keď sme nemali modernejšie, ekologickejšie a v neposlednom rade aj efektívnejšie alternatívne zdroje energie. Z tony lignitu, vyťaženého pod povrchom zeme s veľkou námahou a riskujúc ľudské životy, získame približne toľko energie, koľko by sme získali spálením tony stredne vlhkého sena. Vyrábať takto energiu je žalostne neefektívne – a napokon aj mimoriadne drahé: 1 MWh energie z hnedého uhlia stojí až 110 eur, pričom elektrina z ostatných zdrojov sa dlhodobo predáva za menej ako 40 eur/MWh. Vyššie faktúry za predraženú elektrinu nie sú jediný - a zďaleka nie ten najhorší náklad, ktorý za ťažbu hnedého uhlia platíme.
Ťažba hnedého uhlia veľmi vážne ničí našu prírodu - a predovšetkým zdravie našich ľudí. Slovensko stále patrí medzi najznečistenejšie štáty Európy. Len samotná elektráreň v Novákoch vypustila vypúšťa v roku 2016 viac emisií CO2, ako všetky dieselové osobné autá na Slovensku dohromady! A čo je ešte horšie: spaľovaním hnedého uhlia vzniká okrem emisií CO2 dokonca 72 % celkových emisií oxidu siričitého a 8 % všetkých prachových častíc. Tieto emisie sú jednou z príčin rakoviny, srdcovo-cievnych a ochorení dýchacích ciest. Odhaduje sa, že spaľovanie uhlia spôsobí každý rok až 50 predčasných úmrtí a 500 závažných ochorení.
Napriek devastujúcim dopadom takejto ťažby hnedého uhlia ju vláda chce dotovať až do roku 2030. Hornonitrianske bane preto plánujú otvoriť nový ťažobný revír. To však vyžaduje aj odklonenie ciest, železníc a dokonca aj presunutie koryta rieky Nitry. Nový revír ohrozí podzemné vody, ba aj blízke kúpele v Bojniciach. Naviac, pre zabezpečenie výroby elektriny bude nutné do rekonštrukcie elektrárne v Novákoch investovať ďalšie desiatky miliónov eur.
Najlepšie riešenie je ťažbu hnedého uhlia zastaviť - a to čo najskôr. Ľudia v regióne sa takéhoto rázneho kroku prirodzene obávajú: majú strach, že sa v znečistenom regióne ocitnú úplne bez perspektívy. Ukončenie ťažby však nesmie pre región znamenať nezamestnanosť a spôsobiť chudobu. Veď ak by štát bane hoci aj okamžite zavrel, pri výške súčasnej podpory môže vyplácať baníkom mzdu v plnej výške až do roku 2030. A zo sumy súčasnej dotácie by ešte stále zostalo viac ako 600 miliónov eur – a tie by mohli byť rozumne použité na rozvoj Hornej Nitry.
Horná Nitra potrebuje lepšie cesty a vlakové spojenia. Rozvoj regiónu a jeho ľudí. Stavať na tradíciách od Baťu, cez nábytkárstvo až po kúpeľníctvo. Využiť skúseností ľudí z baníctva na rozvoj technológií geotermálnej energie. Nie umelo predlžovať ťažbu uhlia, ktorá poškodzuje prírodu aj ľudí. Dotácie do uhlia neprinášajú istoty, ale postupný úpadok. Región potrebuje progresívne riešenia, ktoré mu dajú budúcnosť.
Mzdy baníkov
-600 miliónov eur
Vyparené peniaze
-600 miliónov eur
-1 200 000 000 eur
Na ukončenie ťažby nesmú doplatiť tí najzraniteľnejší. Preto bude štát baníkom garantovať príjem vo výške doterajšej mzdy po dobu 3 rokov. Baníci, ktorým do dôchodku ostáva 5 alebo menej rokov, budú mať možnosť nastúpiť do predčasného dôchodku.
V regióne Hornej Nitry je dnes 1300 voľných pracovných miest. Lenže zmeniť profesiu nie je možné zo dňa na deň. Baníci budú mať po dobu 3 rokov garantovaný príjem a počas tohoto obdobia im štát pomôže formou rekvalifikačných kurzov.
Ťažká práca v bani stojí ľudí zdravie. Baníci preto budú mať aj po ukončení ťažby zaručený nárok na špeciálne zdravotno-rehabilitačné programy, zahŕňajúce aj kúpeľnú liečbu, po dobu 5 rokov.
Horná Nitra má bohatú tradíciu obuvníckeho a nábytkárskeho priemyslu a remeselnej výroby. Výhodná poloha regiónu zároveň ponúka príležitosť napojiť sa na rastúci automobilový priemysel v okolí (JLR, KIA). Preto tu štát podporí prichádzajúce investície ako aj obnovu tradičnej výroby.
Ľuďom, ktorí majú chuť a odvahu pustiť sa vlastnou cestou, nesmie štát prekážať. Naopak: pomôžeme im praktickým poradenstvom a predovšetkým zvýhodneným financovaním ich projektov.
Pozostatky dlhodobej ťažby permanentne poškodzujú životné prostredie v regióne. Systematické odstraňovanie ich dopadu pomôže nielen prírode, ale je aj príležitosťou na vytvorenie nových pracovných miest pre bývalých baníkov.
Kľúčom k fungujúcemu regiónu sú kvalitné cesty. Preto vybudujeme a zrekonštruujeme ťahy na Trenčín, Nitru a Žiar nad Hronom. Regiónu pomôžeme aj modernizáciou železnice na tratiach Nitra – Prievidza a Trenčín – Chynorany.
S lepšími cestami a železnicou prichádzajú nielen investori, ale aj turisti. Horná Nitra je bohatá na množstvo vzácnych priemyselných a kultúrnych pamiatok: ich rekonštrukcia je tou najlepšou investíciou na zatraktívnenie regiónu doma i v zahraničí.
My, dolupodpísaní a dolupodpísané, vyzývame predsedu vlády SR Petra Pellegriniho, podpredsedu vlády a ministra životného prostredia SR Lászlóa Sólymosa, podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho a ministra hospodárstva Petra Žigu aby